Bol som pri tom, keď sme bojovali za slobodu a demokraciu

Autor: Béla Bugár | 17.11.2019 o 10:13 | Karma článku: 1,96 | Prečítané:  664x

Deň študentov, 17. november, ktorý si dnes vďaka roku 1989 pripomíname aj ako deň boja za slobodu a demokraciu, sa hlboko zapísal do osobných životov mnohých z nás a predurčil ich ďalšie smerovanie. 

Revolúcia, následné budovanie štátu a tiež obrana demokracie, práv a slobôd ovplyvnili nielen vývoj Slovenskej republiky. Toto všetko sa odohralo v priebehu mojich ostatných tridsiatich rokov. Pri tom všetkom som bol. 

November 1989 nám „daroval“ slobodu, spolu s ňou zodpovednosť, ktorú máme za jej prežitie a za budúce generácie. Tie by už nemali zažiť to, čo sme prežili my počas štyridsiatich rokov vlády československých komunistov. Po troch desaťročiach je nepríjemným zistením to, že ani jedno z toho sa pre nás nestalo niečím samozrejmým. Opakovane sa presviedčame, že zápas za slobodu a demokraciu je nikdy nekončiacim bojom a politická zodpovednosť tým, čomu sa mnohí nenaučili. Už len bizarným paradoxom doby je to, že ľuďom (politikom), ktorí politickú zodpovednosť kladú na popredné priečky svojich rozhodnutí a hodnôt, je často pokryteckými moralizátormi vyčítaná. A takých máme v našej politike viac než politikov, ktorí reálne myslia na budúcnosť Slovenska. Majú plné ústa demokracie, no ani štipku zodpovednosti, nehovoriac o reálnych skutkoch.

November 1989 bytostne ovplyvnil môj súkromný aj profesijný život. Bez akéhokoľvek pátosu môžem povedať, že zo dňa na deň sa všetko od základov zmenilo. Nová politicko-spoločenská realita priniesla nové výzvy. Pre mňa a moju rodinu, mojich priateľov a ľudí, ktorým nechýbala odvaha. Zo strojného inžiniera, ktorý by sa možno, ako mnoho iných, musel proti svojej vôli podvoliť moci a upadnúť do šedi znormalizovanej spoločnosti, sa stal politik, ktorý musel prevziať zodpovednosť za komunitu, demokraciu a budúcnosť slobody. Na rozdiel od tých, ktorí sa dnes hrdia svojou „novotou“ a snažia sa privlastniť si právo na zápas za slobodu a demokraciu, sme to boli my, obyčajní angažovaní občania a z dnešného pohľadu „starí“ politici, ktorí o nežnej revolúcii iba nerozprávali, ale aktívne na nej participovali. Od prvých dní na námestiach, prácou pri zakladaní prvých demokratických politických strán, cez pôsobenie vo federálnom zhromaždení alebo Slovenskej národnej rade, kde sa tvorili prvé demokraticky schvaľované zákony a piliere slobodnej spoločnosti a právneho štátu. Pri tom všetkom som bol a nebol som sám.

Na rozdiel od tých, ktorí sa v tieto dni budú vystatovať „metálmi“ z bojov za slobodu, ktorých sa nikdy nezúčastnili. Niečo podobné sme už zažili pred rokom 1989, kedy sa na diskusiách po školách objavovali rôznorodí „partizáni“ z oceneniami, ktoré získali za sedenie za pecou a pitie teplého mlieka. Noví politici o nežnej revolúcii iba rozprávajú. My sme ju reálne robili. Boli sme pri zápase s komunistami, pri zrode slobodnej spoločnosti a demokratickej štátnosti. Boli sme pri všetkých míľnikoch, ktoré poznamenali a formovali Slovenskú republiku. Začiatkom roku 1990 sme založili Maďarsko kresťansko-demokratické hnutie (MKDH), ktoré bolo dôležitou súčasťou slovenskej kresťansko-demokratickej ideovej platformy, ktorá hájila práva maďarskej menšiny a slovenských regiónov, ale rovnako odhodlane kresťanské hodnoty, občianske práva a slobody a demokraciu. Najvýraznejšie sa to prejavilo v zlomových rokoch boja s Mečiarom, s jeho oligarchami a poskokmi, a najmä mafiou, ktorá krvavými „paprčami“ škrtila Slovensko. Vďaka nám a našim voličom sa to v roku 1998 podarilo. Boli sme pri tom, mnohí už na to zabudli. A pravdepodobne zabudli aj na to, že vďaka nám vznikli dve úspešné pravicové koalície a Slovensko sa z „čiernej diery“ dostalo späť do Európy. Stalo sa úspešným príbehom prechodu k demokracii a inšpiráciou pre iné štáty. To však nebolo všetko. Vstup do Európskej únie (2004), ukotvenie Slovenska vo vyspelom demokratickom Západe, zlepšenie vzťahov medzi Slovákmi a Maďarmi, realizácia politických a ekonomických reforiem v rokoch 2002-2006 a 2010-2012 by neboli možné bez Mostu-Híd a ľudí, ktorí sa rozhodli podriadiť svoj život bráneniu odkazu novembra 1989.

Tri desaťročia slobody priniesli aj sklamania a chyby. Našli sa aj takí, ktorí skrivili to, čo sme postupne a zodpovedne budovali. Prvý a veľmi dôležitý krok, zmenu spôsobu voľby šéfa policajného zboru, sme urobili. Čaká nás však celková očista justície a orgánov činných v trestnom konaní. Súčasný stav a odkryté skutočnosti nás vyzývajú k ostražitosti aj vo vzťahu k voľbe generálneho prokurátora.

V predvečer blížiacich sa parlamentných volieb som presvedčený aj o tom, že je pred nami niekoľko hrozieb, ktoré môžu Slovensko prinavrátiť do veľmi temnej minulosti. Ohlasovaný politický návrat Mečiara a Harabina, ktorí sú stále živými symbolmi úpadku našej spoločnosti z 90. rokov 20. storočia, môže reálne ohroziť všetko to, čo sa nám doposiaľ podarilo vybudovať. Ak chceme, aby Slovensko nadviazalo na roky, keď demokratická pravica spravovala štát a zlepšovala každodenný život našich občanov, musíme sa chopiť politickej zodpovednosti, myslieť hlavou, nebojácne a správne sa rozhodnúť. Bol som pri tom, keď sme bojovali za slobodu a demokraciu v roku 1989 a som pripravený pomôcť aj dnes.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobehne Johnsona osud Mayovej? Britské voľby rozhodnú o brexite

Tri scenáre vývoja po britských voľbách.

Ficov obľúbenec Madej už nekandiduje, Smerom vraj ohrdol sám

Na kandidátke Smeru chýbajú viacerí poslanci.

Kofola kupuje známe minerálky

Skupina ešte len nedávno prevzala slovenskú značku.


Už ste čítali?