Roky vieme o tom, že v tomto roku bude musieť zvoliť parlament 9 nových ústavných sudcov. Všetci ústavní činitelia. Tak koalícia, ako opozícia, prezident, mimovládne a odborné organizácie. Inými slovami vedeli sme o tom – aspoň ten, kto pozná domácu politickú scénu – že to nebude jednoduché. Minimálne väčšina politikov o tom aj rozprávala.
Počuli sme menej slov, a hlavne videli sme minimum takých skutkov, ktoré by skutočne počas celého procesu svedčali o pripravenosti a odhodlanosti ústavných činiteľov tento závažný akt riešiť a vyriešiť dôstojne bez zbytočnej politizácie. Bez zveličovania si dovolím tvrdiť, že Most-Híd a ja osobne sme urobili - či už pri príprave zákona, alebo pri hľadaní vhodných kandidátov maximum.
Je mi ľúto, ale najvyšší ústavní činitelia, drvivá väčšina poslancov, politických strán celý tento proces podriadila svojim úzko politickým záujmom. To, že napriek tomu sa podarilo mať medzi kandidátmi minimálne 18 kvalitných, a odborne aj morálne zdatných kandidátov, je zázrak. Tak sa stala z tohto vážneho procesu trápna politická aréna. S typickým zastieracím manévrom posledných rokov: prezident vystúpi v parlamente, hodíme na Most-Híd, zlynčujeme jej poslankyňu a budeme mať vystarané. A tak isto v zmysle dobrej praxe - ešte priložíme lopatkou a pošpiníme jedného z najlepších kandidátov na ústavného sudcu, že bol eštébák, a ideme ďalej. Budeme naďalej vyčítať vláde, že nevie byť hrádzou proti extrémizmu a kradne.
Toto nie je nariekanie, toto je popísaním faktu, kam sa dostáva naša politická scéna. Do čierno-bieleho sveta. Toto videnie diktujú prieskumy verejnej mienky, analýzy sociálnych sietí a technickí inžinieri manipulácie s masami. Keby naša politická scéna bola štandardná a štandardne, bez úzkoprsých politických cieľov fungovali procesy, tak to malo/mohlo vyzerať takto:
Vzhľadom na závažnosť voľby a vážnosť Ústavného súdu SR, by pod vedením prezidenta, predseda národnej rady, vlády, resp. minister spravodlivosti, aj s predstaviteľmi opozície spolu, mali mať za sebou sériu rokovaní o tom, ako čo najdôstojnejšie a s možným najlepším výsledkom menežovať tento proces a doviesť ho do úspešného konca.
Žiaľ nestalo sa tak. A je to zodpovednosť každého jedného ústavného činiteľa a poslanca národnej rady. A to, že či bude zvolených potrebných 18 kandidátov (ešte stále je z čoho vyberať), bude zodpovednosť všetkých 150 poslancov parlamentu. Nie jednej poslankyne a nie jednej strany.