reklama

Kde sa stala chyba?

Včera som sa zúčastnil spomienkovej slávnosti na počesť Sira Nicholasa Wintona v Londýne, ktorú organizovali jeho deti – dcéra Barbara a syn Nick.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (60)

Poznám ten príbeh, viem o zachránených 669 československých deťoch. Vlastne dnes už môžeme hovoriť o viac ako 5000 potomkoch týchto detí. Nebyť pána Wintona, dnes by nežili. Na tomto príbehu ma fascinuje skutočnosť, že on sa vlastne k tomuto činu tak trošku náhodou a vďaka svojej žene verejne prihlásil až po 50 rokoch. Je priam neuveriteľné, čo všetko dokázal vymyslieť, zariadiť a zorganizovať a uskutočniť predtým, ako fašistické besnenie zachvátilo Európu. Celý život, až do svojej smrti pritom ľutoval tých ďalších 250 detí, ktorí zostali na stanici v Prahe, lebo Hitler napadol Poľsko a hranice sa uzavreli. Urobil to preto, lebo bol človekom, ktorý odhalil zlo v zárodku, ktorý bol vychovávaný tak, aby rešpektoval každú ľudskú bytosť, aby neodsudzoval ľudí len preto, lebo majú inú farbu pleti, národnosť, alebo vierovyznanie. A nepociťoval potrebu mediálne sa prezentovať a vyhrievať sa za tento obrovský ľudský čin vo svetle reflektorov. Tento večer sa ma dotkol viac, ako som čakal.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Celý čas, ako sa pripomínali fragmenty z jeho života, ako som videl ľudí, ktorých zachránil, ma prenasledovala otázka, ako je možné, že napriek tomu, že žijú pamätníci, napriek tomu, že to nebolo tak dávno, napriek tomu, že existuje o tom množstvo dokumentárnych aj hraných filmov, svet a Európa zabúdajú na zločiny fašizmu a nacizmu? Extrémizmus zažíva nebývalý rozmach a ukazuje sa, že zatiaľ sa nikto s ním nevie alebo nechce vysporiadať.

Kde sme urobili, kde robíme chybu? Ako sa môže stať, že v obci, kde fašisti nenechali kameň na kameni, získajú podporu extrémisti? Ako je možné, že na južnom Slovensku volia človeka, ktorí hlása že jedna národnosť si nezaslúži žiť tak, ako tá druhá? Ako je možné, že pod pláštikom „my nič, my muzikanti“ môžu šikanovať občanov jednej národnosti vo vlakoch? Ako je možné, že poslanci parlamentu hrubo a nevyberaným spôsobom urážajú príslušníkov iných menšín a vyznania? Robíme chybu, ak sa s nimi snažíme vysporiadať korektne? Ako vieme zabrániť tomu, aby sa takýto ľudia dostávali do vedenia štátov a krajín? A ak sa tak stane - čo verím, že nie – kto zachráni naše deti? Deti tých, ktorí sa nehodia do kategórie dokonalej rasy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Možno, že robíme chybu tam, že nehovoríme našim deťom a spoluobčanom, že filmy ako Pianista, Schindlerov zoznam alebo český film Všichni moji blízci – nie sú umeleckou fikciou, ale popísaním skutočných udalostí a zverstiev fašistov. Že príbehy Wintonových detí, alebo Schindlerových „robotníkov“ sú ťaživým svedectvom tragédie, ktorú zapríčinili fašisti vo vyspelej Európe. Nie som si istí, či dokážeme urobiť dosť, ale viem, že musíme toho urobiť veľa. Aby svet nemuseli zachraňovať noví Wintonovia.

Béla Bugár

Béla Bugár

Bloger 
  • Počet článkov:  60
  •  | 
  • Páči sa:  0x

O mne sa už objavilo všetko v médiách: som predsedom strany Most-Híd, mám rád sladkosti, štrúdlu a absolútny relax predstavuje pre mňa moja záhrada.Profil kandidáta na prezidenta Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu