Žiaľ do takejto polohy sa dostala aj Ústava Slovenskej republiky. „Oslávime“ ju v jeden deň a 364 dní ju využívame, používame a miestami aj zneužívame tak, ako sa nám práve zachce. Keď nám to vyhovuje tak sa na ňu odvolávame, keď nám to nevyhovuje tak na ňu zabúdame a najnovšie, keď nám začnú klesať preferencie, tak do nej natlačíme všetko od výmyslu sveta: ochranu vody, jeden mandát či sudcovské previerky - to všetko sú veci, ktoré, keď treba, sa dajú a majú riešiť zákonmi.
Čudujeme sa, prečo sa necítia všetci naši občania tak úprimne povznesene pri Ústave SR ako napríklad Američania pri svojej ústave? Odpoveď je veľmi jednoduchá – lebo k tvorbe ústav vo vyspelých demokraciách sa pristupuje zodpovedne, ako k základnému zákonu krajiny. Na rozdiel od nás, kde už pri koncipovaní ústavy prevládali politické mocenské hry namiesto dôkladnej prípravy materiálneho jadra ústavy, namiesto zakotvenia demokratických občianskych princípov, ktoré sú hodné vyspelej demokratickej krajiny v 21. storočí. A žiaľ sa to s ňou vlečie ďalej. Lebo tí, ktorí sú pri moci si vždy myslia, že ústava je len nástrojom na zabezpečenie, resp. ochranu ich mocenského postavenia. Preto sme svedkami účelových noviel ústavy. Takúto prax ja odmietam. Som presvedčený o tom, že nezmyselné znevažovanie ústavy musí prestať. Spoločnou zodpovednosťou politikov je, aby podnikli kroky, ktoré zamedzia ďalšiemu znevažovaniu ústavy.
Slovensko a jej občania si zaslúžia ústavu, ktorá nebude rozdeľovať, ale spájať, ktorá bude nespochybniteľne a jasne garantovať základné ľudské práva a rovnosť šancí pre každého. A tak máme šancu veriť, že budúce generácie budú v 1. septembri skutočne vidieť deň, keď si uctia ústavu a budú podľa nej aj žiť. Politikov nevynímajúc. Slovensku to úprimne želám.