Aj argument, že táto nová garnitúra, vzhľadom na svoje pevné ekonomické zázemie bude odteraz hľadieť len a len na „dobro národa“ pokrivkáva. Minimálne vtedy, ak ich nástup na pole politického marketingu je tak masívny, že by ho mali problém zafinancovať aj všetci traja mobilný operátori dohromady. Bez vysvetlenia, bez dokladovania zdrojov – len tak, s výkrikmi.
Do istého momentu sa môžeme tváriť, že pre nás je svet gombička. Do istého momentu sa môžeme správať ako aktivisti, porušovať dopravné predpisy, oblepovať parlament hanlivými nálepkami, organizovať ohňostroje, ale v istom momente treba na seba zobrať zodpovednosť. A tu vidím najväčšie úskalia frontálneho nástupu tzv. „novej vlny“.
Obnova ako taká, je prirodzený jav. Tak isto je prirodzená obnova politickej reprezentácie. Ale nie spôsobom „rúb a rež“. Nie na základe populizmu. Ale minimálne na základe dvoch hodnôt, ktoré Slovensko v tejto chvíli potrebuje: zodpovednosti a stability. Skúsme nezabúdať na dieťa. Nevylejme ho aj s vodou z vaničky. Možno pre začiatok by stačili konkrétne kroky a konkrétne návrhy minimálne v troch oblastiach: ako uchránime obyvateľov pred dopadmi krízy, kam chceme aby kráčalo Slovensko v budúcnosti a čo konkrétne navrhujeme okrem potopenia „starých“ politikov pre transparentnosť a spravodlivosť v tejto krajine. Aby titulky v novinách 11. marca 2012 neboli studenou sprchou pre celé Slovensko.
